Podcast
TV JOJ - Inkognito
Terapeutka Eva Fabian pomáha ľuďom odblokovať emocionálne bloky z minulých životov
Ľudia majú rôzne problémy. Ak si s nimi nevedia rady, zájdu za lekárom, ak ani ten nepomôže, hľadajú iné riešenia. Často aj také, o ktorých nikdy ani len neuvažovali. A hoci je 21. storočie, ľudia stále častejšie siahajú po netradičnejších metódach.
Vyhľadávajú médiá, veštice alebo vyskúšajú cestu do svojich minulých životov - regresiu (regresná alfa terapia). Lebo nie je dôležitá metóda, ale vyriešenie problému. Pomocou regresie sa totiž človek dostane k jadru svojho problému a tým, že ho znova prežije, ho dokáže odstrániť.
„Regresia je hĺbková terapia," vysvetľuje košická jasnovidka Eva Fabian „Počas nej je klient v alfa hladine. Často si to ľudia mýlia s hypnózou, ale to nie je hypnóza. Regresia nemá vedľajšie účinky, ani sa ešte nestalo, a ani sa nemôže stať, že by sa niekto nevrátil. Počas regresu terapeut vedie klienta do minulosti. Vieme, že všetky udalosti a informácie máme uložené v podvedomí. Všetko je zakódované. Všetko, čo prežívame, pôsobí na nás na emocionálnej úrovni. Väčšinou sa zablokujú emócie. Počas regresu sa pracuje na emocionálnej úrovni, preto môžeme odblokovať hlavne emocionálne bloky, ako napríklad strach z niečoho, vzťahové problémy atď. a vlastne veľa vecí, keďže skoro všetko prežívame emocionálne. Absolvovať regresiu môže každý. Neodporúča sa jedine ľuďom, čo majú epilepsiu alebo veľmi vysoký krvný tlak a deťom do 15 rokov."
Túto terapiu nerobí pani Eva každému. Musí byť na to konkrétny dôvod. Či už problémy vo vzťahoch, neúspech, nízke sebavedomie, uzavretosť alebo rôzne fóbie z pavúkov, ľudí alebo výšok. Často máva aj prípady, na ktoré už ani medicína nestačí. Ak žene povedia lekári, že nemôže mať deti, ona urobí všetko pre to, aby ich mať mohla. Hoci to znamená ľahnúť si pod ruky terapeuta a „cestovať" svojimi minulými životmi, aby odhalila, kde sa stal problém. Aby to znovu prežila a odblokovala. „Samozrejme, nie všetko sa dá vyriešiť a ani regres nie je čarovný prútik. Klient tak isto potrebuje spolupracovať a pracovať na sebe."
Počas samotného regresu terapeut rozpráva a tým vedie klienta do hladiny alfa. Je to uvoľnený stav. Človeka treba najprv upokojiť. Potom ho Eva vedie hlbšie do podvedomia a stále mu hovorí, čo má robiť. Niekto vidí všetko, niekto len cíti. Základ je prežiť to znovu. Aby sa to odblokovalo. „Postupne sa zastavíme najprv v tomto živote a potom ideme až do minulých životov. Obvykle nestačí jeden regres. Niekedy treba absolvovať aj dva,tri, samozrejme, v určitých časových intervaloch. Klientovi terapeut počas regresu dáva otázky, na ktoré on odpovedá. Niektorí vidia všetko, sú aj prípady, keď nič nevidia, ale emocionálne to prežívajú, a to je to hlavné."
Všetci si niečo ťaháme z minulých životov, čo ešte potrebujeme riešiť. Keby sme už nemali čo riešiť, už tu nemusíme byť. „Samotný návrat do minulých životov prežíva každý inak. Boli takí, ktorí to zvládli v pohode, iní veľmi plakali, triasli sa, bolo pre nich ťažké ísť ďalej. Keď sa napríklad dostanú do jedného zo životov, ktoré žili počas vojny a strieľa sa tam, je to ťažké. V regrese totiž človek prežíva aj fyzickú bolesť. Všetko musí prežiť znova, aby to zlé dokázal v sebe odblokovať. Samozrejme, nie je to vždy až také intenzívne."
Absolvovať regres nie je jednoduché hlavne po psychickej stránke. Mnohí ľudia môžu mať strach, hlavne z toho, že sa nepreberú, lebo si myslia, že regres je hypnóza. Strach však nie je namieste. Hladina alfa je bežný stav, ktorý zažíva každý človek. Je to stav, do ktorého sa dostávame tesne predtým, než zaspávame. Po zobudení z regresie si ľudia pamätajú všetko, čo počas nej zažili. Vtedy sa im veľmi ťažko rozpráva a pani Eva ich musí nechať chvíľku sa upokojiť. Dá im ešte potrebné inštrukcie čo ďalej a odchádzajú. Po regrese pracujú energie ešte 21 dnía v tomto čase by sa mali udiať zmeny.
Regres je pre mnohých niečo imaginárne. Neveria, že človek má za sebou nejaké iné životy. Iným, naopak, táto teória nepripadá až tak pritiahnutá za vlasy. „Raz ku mne prišla žena, ktorá nemohla mať deti. Nerozumela prečo," spomína pani Eva na jeden z prípadov. “Šla do regresu a v jednom z minulých životov zistila, že mala veľa detí a nejako to s nimi nezvládala. Opustila ich. Potom šla ďalej, hlbšie do svojich životov a v tom ďalšom bola veľmi bohatá grófka, ktorá svoje dieťa utopila. V tomto živote teda nemôže mať deti. Teda nie Boh nás trestá, ale sama sebe neodpustila to, čo robila. Ona mala odmalička pocit, že nechce mať deti, lebo si to nezaslúži. Mala 35 rokov a chcela ich mať, no mala vytvorený blok. Predtým absolvovala tri umelé oplodnenia, dostala hormóny, nič nezabralo. Výsledok po regrese - dve deti…”
Dva skutočné príbehy Košičanov, ktorí sa vďaka regresnej terapii pozreli ďaleko do svojej minulosti
V minulých životoch žil v Atlantíde, zabil otca a bol mníchom v Tibete
Adrián (23) mal 18 rokov, keď sa rozhodol pre regresnú alfa terapiu. „Skončil som strednú školu a nevedel som, čo ďalej so svojím životom. Dopadlo to tak, že som chcel plniť sny iných ľudí. Chceli mať zo mňa lekára, tak som chcel ísť tam, no mal som akoby nejaký blok. Tak som šiel na prírodovedeckú fakultu, ale ani tam to nebolo pre mňa ono. Nechal som to. Potreboval som nakopnúť, ktorým smerom ísť."
Jeho druhý problém bol zvláštny „dar". Začalo sa to niekedy na strednej škole. Videl veci, ktoré iní nevideli a nevedel sa s tým vysporiadať. Občas sa mu totiž stane, že vidí budúcnosť, niekoľko minút dopredu. Vie, čo sa stane a potom to naozaj príde. „Nenávidel som to a chcel som sa toho za každú cenu zbaviť. Chcel som byť normálny. Bál som sa toho a mal som z toho nočné mory. Môj problémom bola aj silná averzia proti kresťanstvu a náboženstvu ako celku. V pani Fabiánovej som videl nejakú cestu, akoby som to všetko mohol pochopiť a vyriešiť."
Kým pani Jana videla výťah, Adriánovi sa zdalo, akoby do jednotlivých obrazov iba rovno „skočil". „Prvý skok si veľmi nepamätám, viem, že som sa ocitol niekde v Tibete, asi 500 a viac rokov dozadu. Bol som mníchom. Videl som ako fungovala tá civilizácia, aké vedomosti mala. Naša dnešná fyzika sa môže skryť. Nepočul som nič, mal som len také prerušované obrazy. Vo viacerých skokoch to boli iba útržkovité obrazy."
V ďalšom skoku, ktorý bol asi 2 000 rokov dozadu, odhalil Adrián svoju averziu proti kresťanstvu. Bol to pre neho obrovský šok. „Videl som totiž, že celá myšlienka pôvodného kresťanstva je úplne iná, ako sa praktizuje dnes. Väčšinou sú ľudia klamaní v tom, aké zmeny sa v Biblii urobili. Kresťanstvo ako také je úžasná myšlienka, no bolo tam mnoho dodaných vecí ľuďmi, ktorí boli pri moci. Vtedy som si začal uvedomovať tie fakty a dnes sa mi s nimi ľahšie žije. Kým som tam bol, nemôžem povedať."
V inom živote sa Adrián našiel v starovekom Egypte. Spomína si na pyramídy. Na jednej z nich stál a okolo boli ľudia. Ďalší život bol spojený so starou, ale o to vyspelejšou civilizáciou. „Bola to Atlantída. Pamätám si kryštály, ktoré tam fungovali ako dnešné počítače. Do nich ukladali dôležité informácie. Kryštál som niekomu podával a nechtiac som spreneveril nejaké informácie. Následkom bolo, že ma v iných životoch ľudia oklamali. V Atlantíde som sa videl aj na nejakej zvláštnej vesmírnej lodi. Bol som jej konštruktérom. Na konci som videl zemeguľu a na nej na rôznych miestach a pohoriach svetlá. Vedel som mená tých pohorí. Nepoznal som ich, no potom som si ich zapísal. Keď som pozrel na mapu, naozaj som ich našiel. Ktovie, či tam teda ozaj niečo z Atlantídy je?"
Adrián sa dostal aj do života, v ktorom chladnokrvne, bez akéhokoľvek pocitu zabil svojho otca, lebo chcel získať trón. Videl aj svoj celkom prvý život. Zem ešte nebola vychladnutá a kdesi hore bolo zopár duší. Medzi nimi aj Adriánova. „Mali sme biele rúcha, previazané zlatými opaskami. To bol pre mňa tiež veľký šok a bolo to také reálne, že keď zavriem oči, ešte dnes to vidím. To sa nedá zabudnúť."
Čo mu to celé dalo? „Už viem, čím chcem byť. Na vysokej škole úspešne a bez problémov študujem jazyky. Predtým by mi to ani nenapadlo. Tiež sa mi dnes stane, že sa sám dokážem preniesť do minulého života. Nie však cielene. Keď prežívam nejakú emóciu, objaví sa mi nejaký obraz z minulého života, v ktorom som podobnú emóciu prežil. Všetko je to silnejšie, intenzívnejšie, no už to všetko ľahšie znášam."
Zistil tiež, odkiaľ sa vzali jeho schopnosti. „Nadobudol som ich v tých životoch, preto ich teraz mám. Predtým bol svet iný, ľudia mali rôzne schopnosti, vedeli si čítať myšlienky, komunikácia bola bez komunikačných prostriedkov. Iba sme na to všetko zabudli. Moje schopnosti nezmizli, ale ja som sa s nimi naučil žiť," dodáva Adrián.
Bola zvedavá, no strach nemala
Pani Jana (55) sa rozhodla pre regresnú alfa terapiu jednak zo zvedavosti, jednak pre problémy s fajčením. Navyše vyriešila aj problém, o ktorom vedelo iba podvedomie. “Prvotný problém bol ten, že som chcela prestať fajčiť. Fajčila som takmer dva roky, desať - jedenásť cigariet denne,” spomína. “Bola v tom možno aj zvedavosť, lebo som o regresnej alfa terapii čítala. Chcela som to hneď, nemala som strach a ani som o tom dlho nepremýšľala.”
Pod vedením pani Evy, ktorá hovorila, čo má robiť, ako dýchať a čo si predstaviť, nastúpila Jana do pomyselného výťahu. “Ten je ako taká časová priamka, po ktorej sa ide naspäť k narodeniu i ďalej. Ja som to ovplyvniť nevedela. Výťah sa vždy zastavil v tom roku života, v ktorom sa niečo stalo a ja som tam potrebovala niečo vyriešiť. V tomto živote som zastala dvakrát.”
Pani Jana pokračuje, že sa tam riešili problémy s kolegami, o ktorých ani nevedela, že sú. “Výťah sa zrazu otvoril. Vystúpila som a problém sa objavil v podobe osoby, ktorá má so mnou nejaký problém. Boli tam dvaja moji kolegovia a tam sa to riešilo. Ja som bola v strede, akoby v bubline, oni okolo mňa. Cítila som obrovský strach. Vtedy som začala prvýkrát z toho strachu plakať. Nepátrali sme, prečo tí konkrétni ľudia na mňa v tomto živote útočili. Podstata bola nie v tom, prečo to robia, ale že im mám odpustiť. Pani Eva mi hovorila, ako to mám urobiť, ako na to myslieť, cez srdce.”
Nebolo to ľahké, ale napokon to Jana zvládla. Vtedy, keď si naozaj v srdci pomyslela, že im odpúšťa, ľudia zmizli a ona nastúpila späť do výťahu. Ďalšia zastávka bola v jej ôsmich rokoch. “Údajne som vtedy mala nejaký problém s mamou, ktorá v čase môjho regresu už nežila. Neviem, čo to bolo, iba viem, že to bol problém vo mne. S mamou som to vyriešila. Videla som to veľmi jasne, akoby bola moja mama živá. Bola s otcom, ktorý už tiež v tom čase nežil. Držali sa za ruky a šli smerom ku mne. Vtedy nastala u mňa druhá vlna plaču,” spomína a dodáva, že vlastne celý regres preplakala.
Na tejto zastávke sa dozvedela, že mama prišla s otcom, lebo sa bála, že jej dcéra jej neodpustila isté veci, ktoré jej ako matka urobila. “Nejakým spôsobom mi ublížila a ja som jej vtedy neodpustila. Teraz som tak v momente urobila. Pani Eva mi vysvetlila, že aj ich odchod, nie chrbtom ku mne, niečo znamenal. Čelom ku mne pomaly cúvali. Bolo to dobré znamenie.”
Znova nasledoval nástup do výťahu. Až na tejto ďalšej zastávke sa pani Jana dostala ku koreňom problémom s fajčením. “Vystúpila som niekde v stredoveku. Objavila som sa na rínku, aké sa dajú vidieť v rytierskych filmoch. Hurhaj, behajúce kone a pouliční predavači predávajúci svoj tovar. Videla som nízku starenku, asi 70-ročnú, guľatučkú, s košíkom na rukách. Predávala bylinky. To som bola ja v predchádzajúcom živote. Do súčasného som si z neho doniesla spojitosť s bylinkami a s tabakom. Preto mi to v tomto živote ostalo.”
Ako to mala vyriešiť? Pani Eva jej povedala, aby v myšlienkach spálila košík s bylinami, aby tú spojitosť pretrhla. “Moja štvrtá zastávka bola niekde vo ‘vyšších sférach’. Videla som okolo seba veľa rúk. Boli to chorí a ja som ich liečila. Bola to moja životná úloha - liečiť.”
Ako napokon Jana zistila, fajčenie nebol až taký problém oproti tomu, čo všetko “tam” zažila a vyriešila. Hlavne problém s mamou, ktorého vyriešenie jej veľmi uľavilo na duši. Ďalší problém, ktorý sa vyriešil, bol ten s kolegami. Všetko sa upravilo. “Už na druhý deň sme sa k sebe správali inak. Kolega sa mi po niekoľkých týždňoch priznal, že ani on nevie, čím to je. Akoby sme sa ináč na seba pozerali. Nevedel to definovať. A fajčenie? Fajčím o polovicu menej ako vtedy a nie je to už také silné. Niekedy fajčiť vôbec nemusím, nemám už takú silnú potrebu zapáliť si.” Okrem toho po regrese objavila pani Jana v sebe isté nové schopnosti. Aké? Liečiteľské.
Rýchla pomoc zaženie chrípku, Monitor eliminuje elektrosmog
Blížia sa Vianoce a k nim neodmysliteľne patria sviečky. V dnešnej dobe sa dajú vyrábať z rôznych materiálov a majú všelijaké tvary. Vonné, liečivé, kuriózne. Bežné parafínové, gélové ale aj netradičné ako napríklad z palmového alebo včelieho vosku.
O výrobe prvých nám niečo prezradí terapeutka Eva Fabiánová, o druhých včelár Gustáv Černík.
Najviac rozšírené sú sviečky z parafínu. Eva Fabian s kamarátkou sa rozhodla ručne vyrábať sviečky z palmového vosku. „Ja sama mám veľmi rada sviečky, očisťujú priestor. Veľa ľudí páli sviečky, ale najbežnejšie sú tie parafínové. Ale ten nie je zdravý, má škodlivé výpary. Rozmýšľala som teda, keďže ja pálim veľa sviečok, ako to vymyslieť, aby mi tak neškodili. Podarilo sa mi nájsť palmový vosk. Je to vlastne vedľajší produkt pri výrobe palmového oleja. Palmový vosk má kryštalickú štruktúru a teda už na prvý pohľad vyzerá inak ako bežný parafín. Bežne sa nedá kúpiť, my ho objednávame priamo od dvoch odberateľov na Slovensku, ktorí to odoberajú z Malajzie."
Košická terapeutka však nevyrába bežné sviečky, ale liečivé. „Sú aromaterapeutické. Využívajú sa pri nich čisté 100-percentné esencie, ktoré sa využívajú pri aromaterapii napríklad na masáž. Je teda možné používať niektoré aj na inhaláciu, akurát netreba zohrievať vodu a naparovať sa pod uterákom. Stačí iba zapáliť sviečku. Všetky recepty sme si zostavili s kamarátkou samy. Ingrediencie i množstvo. Každá sviečka je určená na niečo iné. Napríklad Rýchla pomoc, pri chrípke. Alebo iné na očistu priestorov." Sviečky nemajú agresívnu arómu. Voňajú, ale jemne, ich vôňa sa uvoľňuje v miestnosti postupne.
Iné sviečky majú názov Monitor. „Veľa ľudí pracuje na počítači, kde sa takisto vytvára elektrosmog. Sviečka ho neeliminuje, lebo to sa nedá, iba človeka pred ním chráni. Akoby to vytvorilo ochranu okolo človeka. Na to sa teda zameriavame, aby to bolo pre človeka účinné. Ďalšia sviečka je na Rýchle učenie, alebo na relax, veľa ľudí je nervóznych, agresívnych, nezvládajú každodenný zhon, stres. Tam sme dali rôzne vône, ktoré pôsobia na nervové problémy, upokojujúce. Stále vymýšľame nové a nové." Podobne ako Monitor pôsobí aj Kancelária, na zachovanie kľudu, pokoja, ale aj aktivity.
Osobitnou kapitolou sú Bohyne. Rôzne sviečky pomáhajúce v partnerskom, či sexuálnom živote, podporujúce plodnosť a mnoho iného. Každá jedna má svoje vlastné namiešané esencie. Keď ju človek zapáli, vyvoláva to energie konkrétnej bohyne a automaticky to pôsobí na človeka. „Rhiannon je bohyňa lásky, plodnosti a znovuzrodenia, bohyňa pohybu a zmeny, upokojuje v čase krízy. Hestia - bohyňa bezpečia, mieru, pohodlia, ochrankyňa roddiného krbu, pomáha pri hľadaní vlastnej vnútornej krásy… Freya - bohyňa plodnosti, krásy, úrody, symbol zmyselnosti. Pomáha skúmať naše vlastné túžby, emócie a vlastnosti." Okrem nich je ešte niekoľko bohýň, ktoré majú „vlastné" sviečky.
Ďalšou sviečkou je Energia. Keď je niekto chronicky unavený, nevie sa pozbierať, na to je určená práve táto sviečka, ktorá tú energiu dodá. Sviečka Harmanček pôsobí proti zápalom v organizme. „Sviečka Magnólia podporuje trávenie, posilní sebavedôveru a istotu, pôsobí ako afrodiziakum. Jazmín zase pôsobí antidepresívne, povzbudzuje srdcovú činnosť, navodzuje pokojný optimizmus, podporuje tvorbu mlieka u dojčiacich žien a Ruža pomáha priniesť pokoj a harmóniu. Pôsobí antidepresívne, pomáha pri bolesti hlavy, upokojuje…"
Niektoré sú aj farebné a takisto majú svoj význam. Napríklad spomínaná Rýchla pomoc je zelená, čo je farba zeme, energia prírody. Sviečka Čistota je biela, používa sa na očistenie organizmu. Sviečky sú v sklenených nádobách s vrchnákom, v sklenených pohároch, v plechovkách, i len zabalené do celofánu, vkusne ozdobené stuhami, či kvetmi, kocky, hranoly, väčšie, menšie, niektoré sú balené do ručne vyrábaného papiera.
Keďže sa blížia Vianoce Eva Fabiánová vyrába aj vianočné sviečky. „Napríklad Biele Vianoce. Tá je určená na harmóniu, rovnováhu, pokoj, mier. Podobne pôsobí aj sviečka Teplo domova. Ďalšia má názov Oslnivé Vianoce. Keďže je to na Vianoce, sú v nej typické vianočné esencie, ako napr. ruža, škorica, mandarínka… celkovo to pôsobí na ukľudnenie, uvoľňuje celý organizmus. Škorica organizmus prehrieva a pôsobí antisepticky."
Sviečky nemajú špeciálne tvary, a do budúcnosti to tak aj ostane. Okrem sviečok vyrába Eva Fabiánová aj tuhé náplne do aromalámp v tvaroch anjelikov, košíčkov, či srdiečok. Stačí kúsok odlomiť a vložiť do aromalampy. Netreba pridávať vodu. Odozvy na sviečky sú podľa Evy Fabiánovej veľmi dobré. Ľudia sú spokojní, keďže im vraj pomáhajú.