V čom som dobrý? Akou cestou sa vybrať?

Ako už aj názov naznačuje, budem písať o tom, ako by sme mali vedieť, kým sme a aké máme schopnosti. V škole sa učíme, dá sa povedať,zo všetkého trošku. Skončíme základnú, vyberieme si hocijakú strednú školu, čo nám príde akurát pod ruky a študujeme ďalej. Bohužiaľ sa u nás na školstve zatiaľ všetko berie na kvantitu namiesto kvality. Za dobrý sa považuje priemer, keď nikto nevyčnieva. Lenže tým sa do nás zafixuje, že máme byť ako ostatní. Takí istí. Máme ich kopírovať. Avšak zabúdame na veľmi dôležitú vec, a to, že človek je jedinečný. Každý je individuálny, každý je v niečom najlepší, najmúdrejší, najschopnejší, proste naj. Kým sa však snažíme napodobniť druhého človeka ako nejaké cvičené opice, to naj sa nedokáže prejaviť. Namiesto toho by sme mali spoznávať samého seba.

Áno, to asi hovorí každý, lenže ako to urobiť?

Keď sa narodí dieťa, je to dokonalý, čistý tvor. Všetko má dokonalé. Ako rastie, všetko robí dokonale a robí presne to, čo má v sebe, na čo má schopnosti. Totižto do tých štyroch-piatich rokov sa neprejavuje túžba rodičov zrealizovať svoje sny cez svoje dieťa. Čo oni neurobili, nestihli, myslia si, že urobia najlepšie, keď to umožnia svojím deťom a od tých 4–5 rokov behajú s nimi po rôznych krúžkoch.

Pozor však na to, aby sme sa nesnažili zrealizovať svoje sny cez naše deti.

Ako napríklad, chceli sme byť futbalistami, budeme nútiť svojho syna, aby chodil na tréningy, aj keď bude chodiť s plačom, ale my si to vysvetlíme, že to všetko robíme len pre jeho dobro. Je veľmi dôležité, aby sme sa snažili dať deťom priestor na to, aby sa prejavili. Snažme sa ich spoznať už od malička. Keď máme jeden rok, automaticky robíme to, čo máme robiť v dospelosti. Práve takýmto štýlom by sa malo učiť aj na školách. Učitelia by mali mať individuálny prístup k jednotlivým študentom a ak je niekto dobrý matematik a slabší vo filozofii, nebudú ho trestať zlým hodnotením a nadávkami, ale viac sa sústredia na jeho silnú stránku. Samozrejme to neznamená, že človek nemá mať základnú inteligenciu a všeobecný rozhľad.

Ako spoznať seba???

Snažme sa premietnuť svoj život od toho jedného roka. Zoberte si papier, a začnite písať. Každý jeden rok zvlášť. Čo ste robili, čomu ste sa venovali, čo vám hovorilo okolie. Napíšte svoje skúsenosti, sklamania, veľké nezhody, zmeny škôl, bydliska,… Keď si nepamätáte na svoje detstvo, spýtajte sa svojich rodičov. Poproste ich, aby vám porozprávali, čomu ste sa radi venovali. Ak sa napríklad dieťa neustále hrá na lekára, je zjavné, že bude z neho lekár, lebo to je jeho životné poslanie. Nemyslím tu teraz tie činnosti, ktoré sa hrajú deti už v škôlke po tom 4. roku života, lebo vtedy sa už navzájom kopírujú. V každom prípade je dôležité to predškolské obdobie.

Mala som známu, ktorá rozprávala už vo svojich desiatich mesiacoch. Keď mala rok a pol, každému neustále porozprávala všetko, čo sa u nich dialo… do poslednej bodky 🙂. Nemala strach z cudzích ľudí, bola stále bezprostredná, tancovala pred hocikým, recitovala, bola veľmi obľúbená. Ako však vyrastala, pomaly sa do seba uzatvárala. Zvolila si školu a neskôr aj prácu pre seba nevhodnú. Bola uzavretá v kancelárii. Avšak časom prišla na to, že ju to neuspokojuje a začala na sebe pracovať a pátrať po tom, kým je. Dnes je z nej rečník, rozdáva ľuďom radosť a lásku. Motivuje a povzbudzuje ich.