Tak milujem svoje dieťa, že všetko urobím namiesto neho!

Keďže som aj ja matkou, veľmi dobre viem, aký to je pocit, keď nadovšetko milujete svoje dieťa. Poznáte ten pocit, kedy by ste najradšej prevzali na seba aj jednoduchú chrípku, len aby ste ochránili svoje dieťa? Keď máte pocit, že ho potrebujete obskakovať, neustále ho nasmerovať, lebo vy presne viete – a samozrejme najlepšie – čo potrebuje vaše dieťa. Keďže je ešte malé (tak zvykneme volať ešte aj 30-ročného dvojmetrového chlapa), tak samozrejme, že viete lepšie čo on potrebuje… lepšie, než on sám 🙂. Videla som jeden naozaj krásny film. Klasická rodina so štyrmi deťmi. Matka zomrela a otec na dôchodku sa rozhodol, že sa zoberie a navštívi (prekvapí) svoje deti, z ktorých každé žije v inom – ďalekom meste. Jedného nezastihol vôbec a všetci ostatní pred ním hrali hru. Hrali, že sú šťastní, že sú úspešní,…

Samozrejme, ich otec bol veľmi bystrý a všimol si, že niečo nesedí. U každého z nich strávil po 1-2 dni. Cestou domov, v lietadle dostal infarkt. V nemocnici, keď ho navštívili deti, poprosil ich, aby sa mu priznali, lebo vidí, že niečo nie je v poriadku. Vysvitlo, že jeden z jeho synov bol vo väzení (ktorý vtedy aj zomrel), druhý syn nebol dirigentom, ako to hovoril, iba hral na bubny, jedna dcéra nebola úspešnou tanečníčkou, ako roky tvrdila, ale bola čašníčkou, mala polročné bábätko, milovala jednu ženu a tretia dcéra sa akurát rozvádzala. Keď sa ich spýtal, prečo mu nepovedali pravdu, možno by im vedel pomôcť, ich odpoveďou bolo, že mu len chceli splniť jeho očakávania. Toľko rokov im hovoril o tom, čo by z nich chcel mať, ako veľmi rád by ich videl úspešných, ale nedokázali sa mu priznať, že oni síce sú šťastní, ale nie tak, ako to chcel on. Preto sa rozhodli, že radšej budú klamať, odsťahovali sa od rodičov ďaleko, aby sa čím menej navštevovali a čím menej museli klamať do očí.

Podporte svoje deti v realizácii ich snov bez toho, aby ste na nich tlačili, citovo vydierali… Učte ich zodpovednosti a každý deň im povedzte, že nech sa stane čokoľvek, stále ste tu pre nich a spolu dokážete všetko vyriešiť.

Takto vám nikdy nebudú klamať.

Minule mi jedna matka hovorila, ako svojmu 12 ročnému synovi obúva topánky každé ráno, druhá, že svojho 10-ročného syna oblieka, tretia matka – že jej 28 ročný syn je doma, nič nerobí, len sedí pred počítačom a ona sa ponáhľa domov z roboty, lebo mu treba zohriať jedlo… Naozaj nerozumiem, pre koho je to dobré??? Lebo napriek tomu, že chcete len to najlepšie pre svoje dieťa, takýmito vecami mu skôr ubližujete. Učte ho, ale nerobte veci namiesto neho, lebo to je len opičia láska, ktorá nikam nevedie.

Ja si pamätám, ako sme raz boli na návšteve a tam ocko dal jednoduchú úlohu svojmu 17 ročnému synovi, potom ho krátko pozoroval a hneď na to pristúpil k nemu, všetko mu vybral z rúk. Povedal, že bude lepšie, ak to urobí on. Okrem toho, že tým strašne ponížil svojho syna, vyjadril mu aj to, že mu vôbec nedôveruje, lebo neveril, že by to on dokázal. Ani len toľko trpezlivosti nemal, aby mu vysvetlil, ako sa to robí „lepšie“, alebo aby mu asistoval. Poslať ho preč a urobiť tú prácu, bolo to najhoršie, čo mohol urobiť. Potom sa nečudujte, že takto svoje dieťa postupne stratíte, lebo si vytvorí svoj vlastný svet, kde vám neudelí miesto.

Povedzte mi, pre koho je to dobré, ak všetko urobíte namiesto svojich detí? PRE NIKOHO!!! Ako sa hovorí, nechytaj ryby pre svoje deti, ale nauč ich, aby ryby dokázali chytiť sami. Uvedomte si, že svojmu dieťaťu tým nepomôžete, že napr. upracete jeho izbu namiesto toho, aby ste ho učili zodpovednosti. Už od malička mu dajte malé úlohy, ktoré keď spraví, tak ho pochváľte. Jedine tak z neho vyrastie „zdravý“ dospelý človek.

Nechcite všetko urobiť namiesto nich, neduste ich svojou láskou.

Dovoľte svojim deťom, aby boli sami sebou. Podporte ich! Naučte ich žiť a hlavne pripravte ich na život. Vy nebudete stále pri nich. Dôverujte im, že to dokážu!

Spoločná cesta dieťaťa a rodiča je o tom, že jeden druhého učí. My, rodičia pripravíme svoje deti čo najlepšie na život (a vôbec tu nemyslím na materiálne veci, aj keď sú jednoznačne potrebné k životu) a naše deti nás učia trpezlivosti, bezpodmienečnej láske a pod. Nedávno som si vypočula jeden rozhovor s Warrenom Buffetom. Napriek tomu, že má obrovský majetok a firmy, keď jeho syn dospel, poslal ho, aby sa zamestnal niekde inde, aby sa naučil na seba zarábať a postarať sa o seba. Povedal, že keď už to všetko bude vedieť, vtedy ho môže prijať do svojej firmy. Urobil veľmi dobre. Povedal, že jedine tak budú jeho deti úspešné, lebo keby zostali pri ňom, mali by všetko len tak. Ale život nie je o tom. Okrem toho, ak by všetko dostali na podnose, za pomerne krátky čas by o všetko prišli, lebo by si to nevedeli ani ceniť, ani to, ako s takým majetkom zaobchádzať.

Buďte teda pyšní na svoje deti, podporte ich, milujte a objímajte ich, ale majte aj svoje zásady. Život je krátky, preto im odovzdajte čo najviac zo svojich skúseností. 🙂